Festival tibetských filmov 2015: Stretnutie príjemných ľudí a pohody

Lobsang

Kým pre mnohých Bratislavčanov bol 21. november 2015 sviatočným vďaka otvoreniu vianočných trhov, pre priateľov Tibetu to bol práve Festival tibetských filmov, ktorý si nemohli nechať ujsť. A nielen pre nich. Každý, kto nechcel tráviť víkend nakupovaním, má rád nekomerčné filmy, fotografie z exotickej krajiny a zaujíma ho aj aktuálna otázka utečenectva, mohol prežiť dva zaujímavé a inšpirujúce dni v Kultúrnom centre Dunaj, ktoré tu už po druhý raz pripravila Tibetská asociácia (TIA).

Atmosféru vzdialeného a tajuplného Tibetu navodila úvodná projekcia filmu Starý pes. Film zachytáva príbeh nomádskej rodiny, v ktorom otec odmieta predať pätnásťročného mastifa, strážneho ovčiarskeho psa, hoci má možnosť získať zaň niekoľkonásobne vyššiu sumu. Ide v ňom o konflikt dvoch generácii tibetskej spoločnosti, z ktorých jedna sa nechce vzdať starých zvykov a tradícií, pričom druhá potrebuje zmenu a lepší život. Jeho koniec je však nečakane drsný. Starý pastier obesí svojho mastifa, ktorý mal roky pre rodinu veľkú hodnotu… Na jednej strane fascinujúce zábery, pútavé zobrazenie príbehu, na druhej zarážajúce a tragické vyvrcholenie. No práve taký alebo možno aj taký je dnešný Tibet. A hoci pre rozdielnu históriu, kultúru či filozofiu nevieme v mnohom pochopiť konanie Tibeťanov a ich mentalitu, vďaka filmom tohto druhu máme možnosť vytvoriť si aspoň čiastočný obraz o ich krajine a samotnom národe.

 

Matej Medvecký s námestníčkou primátora Ivetou Plšekovou

A v takomto duchu sa niesol celý festival. Po úvodných slovách predsedu TIA Mateja Medveckého podujatie otvorila námestníčka primátora Bratislavy Iveta Plšeková, dlhoročná zástankyňa samostatnosti Tibetu. “Na našej planéte miznú zvieratá, miznú rastliny, pribúdajú púšte. Rovnako miznú aj celé kultúry a národy, čo nemôžeme dopustiť,” povedala v súvislosti s Tibetom. Zároveň vyzdvihla význam festivalu ako stretnutia, na ktorom sa môžu spoznať príslušníci rôznych národov. “Považujem to za dôležité na odstránenie predsudkov a nevraživosti voči cudzincom, ktoré sa vystupňovali najmä počas súčasnej migračnej krízy,” dodala. Zmienila sa však i o tom, že ju kontaktovalo Čínske veľvyslanectvo, aby ju odradilo od účasti na festivale (viac nižšie).

Anna Balogová zo Slovenskej katolíckej charity

Konkrétne problémy súvisiace s prílevom utečencov na Slovensko, ale i do celej Európy, boli už predmetom sprievodnej diskusie “Kvóty, čo naháňajú strach”. Na početné otázky publika odpovedala Anna Balogová zo Slovenskej katolíckej charity, ktorá má s imigrantmi najmä za posledné obdobie bohaté skúsenosti. V rámci diskusie vystúpil aj Lobsang, jeden z troch Tibeťanov žijúcich na Slovensku. Hovoril o príčinách svojho úteku, ako aj o začlenení do života v našej spoločnosti. Podľa jeho slov, dnešný Tibeťan môže byť prenasledovaný či trestaný čínskymi úradmi za akékoľvek správanie, činnosť či “podozrivú” cestu vrámci krajiny.

Peter Osuský, poslanec NR SR

O ďalších bezprostredných dôvodoch Tibeťanov na nespokojnosť či dôsledkoch ich nespokojnosti rozprávali aj filmy “Nechať strach za sebou” a “Oheň v krajine snehu”. Prvý je výpoveďou o živote bežných ľudí, ich názoroch na Olympijské hry v Pekingu, o porušovaní ľudských práv. Druhý zachytáva radikálnu formu protestu proti represívnemu systému v krajine – sebaupaľovanie. Oba však faktické a veľmi šokujúce.
Svojou prítomnosťou poctil festival aj poslanec NRSR Peter Osuský, ktorý reagoval na divácku otázku “Prečo Migračný úrad MV SR pristúpil na lobing čínskej ambasády, aby sa festivalu nezúčastnil ich zástupca”. Pre demokraticky zmýšľajúcich je to skutočne nepochopiteľná situácia, o ktorej bol venovaný článok na portály epochtimes.cz Čínské velvyslanectví šířilo dezinformace, aby odradilo slovenské úřady od podpory Festivalu tibetských filmů.

Výstava Slováci v Tibete

Návštevníkov festivalu však zaujali aj iné dokumenty. Napríklad film “Cesta vede do Tibetu” z dielne Československého armádneho filmu o výstavbe prvej cesty, ktorá ukončila doslova stredoveký spôsob dopravy naprieč celou krajinou. Išlo o propagandistický komunistický materiál, na ktorý nadväzovala prednáška tibetológa Martina Slobodníka. Lákadlom bolo aj premietanie fotografii Pavla Breiera o živote tibetského etnika v Nepále pod názvom “Tibetský Nový rok nepálskych Šerpov” . Avšak fotografovanie, zážitky spojené s ním, či obsah samotných fotografií nerezonovali len počas tejto projekcie, ale i počas celého festivalu. Jednou z jeho sprievodných akcii bola totiž aj súťažná výstava fotografii Slováci v Tibete.

A koho už vážne témy unavili a potreboval si občerstviť telo i ducha, mohol si oddýchnuť pri stánkoch s knihami, suvenírmi, ručne vyrobeným tibetským oblečením. Pravdaže nechýbalo ani momo – pirohy plnené zeleninou a mäsom, ktoré pripravili “naši” traja Tibeťania, či výborné čaje z čajovne Sanctuary. Kým niekoho viac zaujali živé tibetské dogy z Klubu tibetskej dogy, pre iných to bolo zdobenie hennou, tradičná čínska medicína alebo aktivizujúce cvičenie Falun Dafa. Nemôžem nespomenúť ani samostatnú prednášku Lene Handberg, riaditeľky Medzinárodneho Tarab inštitútu “Dokážeme s mysľou to, čo tibetskí mnísi?”, ktorou upozornila na možnosti využitia starovekých duchovných praktík tibetských mníchov v súčastnosti. Hovorila o prínose bdelého zaspávania, práci so snovým telom aj význame sna.

Slovom Festival tibetských filmov prispel k rozšíreniu povedomia o Tibete, jeho kultúre, ale i súčasných problémoch. Taký bol výsledok celoročnej prípravy jeho 2. ročníka Tibetskou asociáciou. Napokon to, ako sa jej to podarilo, nechajme na posúdenie samotných účastníkov:

ANKETA

Marek Beliansky, 29 rokov
Zaujímam sa o rôzne krajiny. Medzi nimi aj o Tibet, jeho históriu, ľudí. Chcel som vidieť najmä fotky a filmy. Páčil sa mi spôsob ich podania, predovšetkým to, že išlo o cestopisy. Alebo to boli filmy, ktoré vytvorili ľudia, čo pobudli dlhší čas v krajine, prípadne v nej žili. To určite ovplyvnilo ich celkový pohlaď na realitu.
Minulý rok som festival premeškal, čo je mi ľúto. Oceňujem, že tento raz išlo o celovíkendové podujatie.

Alena Vrbovská, Klub Tibetskej dogy
Toto stretnutie sa mi veľmi páčilo. Dozvedela som sa informácie, ku ktorým sa človek bežne nedostane.

Miriam Gondova, študentka 23 rokov
Aj keď festival bol pre mňa do istej miery náhodným výberom, neľutujem. Zaujímam sa o duchovný život. Cvičím jógu. Chcela som sa dozvedieť viac o živote mníchov. Prednáška dánskej psychoterapeutky Lene Handberg sa mi preto rozhodne páčila.

Jarmila Mihalikova, 52 rokov, architektka a cvičiteľka Falun Gong:
Festival tibetských filmov bol veľmi príjemným podujatím. Najmä svojou atmosférou, ľuďmi, ktorých spájajú rovnaké hodnoty akými sú úcta k tradíciám, tradičnej kultúre, súcit a tolerancia.

Gabriela Gazdíkova, Obecne prospešná spoločnost MOST (CZ)
Stretnutia, akým je tento festival, majú zmysel prinajmenšom pre Tibeťanov, ktorí cítia našu podporu. Prešli sme si totiž podobným totalitným režimom, aj z toho vyplýva naša schopnosť byť solidárni.

Na záver posielame poďakovanie všetkým, ktorí sa zapojili do organizácie a zdieľania a v neposlednom rade sponzorom festivalu:

Za tibetskú asociáciu Anetta Slaninková
Photo Jaro Soboň
 Šteniatko tibetskej dogy  Lene Handberg z Medzinárodného Tarab inštitútu
   

Komentáre

Komentáre